nedeľa 11. decembra 2011

Pálfiovský deň v Častej

V sobotu 3. decembra 2011 sa v Kaplnke sv. Spasiteľa o 15. hodine začal zádušnou omšou za bývalých patrónov častianskeho kostola Pálfiovský deň v Častej. Toto podujatie zorganizovalo občianske združenie Červenokamenské panstvo  a Farský úrad v Častej a bolo vyvrcholením prvej etapy reštaurovania náhrobku grófky Antónie Pálfiovej, rod. Kolowrat-Krakowskej (1763 – 1842), ktorá je pochovaná na cintoríne v Častej. Preto bol symbolicky i zvolený termín konania - „Kolowratka“ totiž zomrela na hrade Červený Kameň práve 3. decembra 1842 vo veku 79. rokov. V deň 169. výročia jej úmrtia sa v cintorínskej kaplnke počas spomienky na ňu i všetkých jej príbuzných zišlo takmer päť desiatok obyvateľov obce Častá i ctiteľov Pálfiovcov z iných miest a obcí, ktorí v tichej modlitbe prosili za spásu ich duší. Po skončení bohoslužby, ktorú celebroval vdp. Viliam Tuma, zazneli dve symfonické skladby v podaní Jozefa Tarkaya, člena Slovenskej filharmónie. Následne sa zhromaždenie presunulo na priľahlý cintorín, kde zástupcovia občianskeho združenia Červenokamenské panstvo  položili  na Kolowratkin hrob veniec, na stuhe ktorého bol napísaný slovenský preklad nápisu z jej náhrobku: Vďačné deti. Najlepšej matke.
Po krátkej spomienke sa prítomní presunuli do Pastoračného centra sv. Jozefa, kde sa konala ďalšia časť Pálfiovského dňa – diskusia nazvaná Naši Pálfiovci , ktorej sa zúčastnili autori publikácie Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948, Mgr. Ivana Janáčková, PhDr. Daniel HupkoMgr. Jozef Tihányi, členovia občianskeho združenia Červenokamenské panstvo. Diskusiu viedol a usmerňoval PaedDr. Adam Herceg. Rečníci venovali samostatný blok Kolowratikinej osobnosti a životu a následne dejinám a vzostupu rodu Pálfiovcov, významu rodu pre obec Častá i malokarpatský región a miestu Pálfiovcov v kolektívnej pamäti súčasných Časťanov. Súčasťou podujatia bol i predaj spomínanej publikácie a premietanie historických fotografií zachytávajúcich červenokamenských Pálfiovcov a ich príbuzných. 
V závere diskusie zodpovedali diskutéri zaujímavú otázku smerujúcu k tomu, čí sú Pálfiovci, napriek tomu, že od ich odchodu z hradu Červený Kameň uplynulo už takmer sedem desaťročí, stále častianski – či sú „naši“. Všetci traja rečníci sa zhodli, že napriek povesti vykorisťovateľov a feudálnych zdieračov, ktorú cielene o šľachte ako celku vytváral a upevňoval minulý režim, sú Pálfiovci bez najmenších pochýb naši – sú rodinou, ktorá sídlila na území Slovenska viac ako 350 rokov a najvýznamnejším pojivom medzi Časťanmi ako „bývalými poddanými“ a Pálfiovcami je práve osobnosť grófky Antónie Pálfiovej, rod. Kolowrat-Krakowskej, ktorej posledné prianie byť pochovaná na cintoríne v Častej medzi svojimi poddanými, je dodnes najväčším gestom, akého sa mohlo Časťanom zo strany Pálfiovcov dostať. Záver patril voľnej debate a malej recepcii, ktorú pripravili Marián a Lýdia BranišovíAndrea Arvayová.
Zostáva nám len dúfať, že zreštaurovaný Kolowratkin náhrobok bude na cintoríne stáť ešte aspoň ďalších 169 rokov a zostane i naďalej zosobnením vzťahu Pálfiovcov k „ich“ Časťanom. Každá sviečka, ktorá sa kedykoľvek na Kolowratkinom hrobe rozhorí, bude len ďalším dôkazom vzťahu Časťanov k „svojim“ Pálfiovcom.
Občianske združenie Červenokamenské panstvo ďakuje vdp. Viliamovi Tumovi za ústretovosť a spoluprácu pri organizovaní podujatia, taktiež Ing. Michalovi Mičkovi, Monike Tomáškovej, Romanovi Setnickému a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o uskutočnenie Pálfiovského dňa alebo sa ho osobne zúčastnili. Ďakujeme.

-dh-    


Vzdelávací program z obecnej histórie pre žiakov ZŠ Častá

Na utorok 8. novembra 2011 pripravili členovia OZ Červenokamenské panstvo, múzejná pedagogička A. Jamrichová a pedagóg A. Herceg, pre vybrané triedy ZŠ Častá vzdelávací program z histórie obce Častá. Pre žiakov boli pripravené pracovné hárky a tiež výstavné panely o dejinách častianskej židovskej komunity a o sochách sv. Urbana a sv. Františka Xaverského. Počas tvorivej dielne žiaci vypĺňali pracovné hárky a dozvedeli sa niečo z obecnej histórie, tiež o tom, ako sa opravujú sochy a kde sa v Častej nachádzajú, či koho patrónom je sv. Urban. Pri organizácii pomohla riaditeľka ZŠ Častá, A. Cíferská, a taktiež viacerí vyučujúci. Priestory Pastoračného centra sv. Jozefa na vzdelávací program poskytol Vdp. V. Tuma.

-ah- 

Hodové zastavenie

Počas hodového víkendu 5. – 6. novembra 2011 si návštevníci Pastoračného centra sv. Jozefa v Častej mohli prezrieť výstavu Pamiatky stratených susedov a tiež sa bližšie zoznámiť s priebehom reštaurovania barokových sôch sv. Urbana a sv. Františka Xaverského. Okrem toho mali hodovníci možnosť dať si zdarma čašu vína od M. Branišu, alebo si zakúpiť knihu M. Minárika - Spomienky na moju Častú a okolitý svet. Výstavu počas dvoch dní navštívilo nielen mnoho miestnych, ale vyskytli sa medzi nimi aj zahraniční hostia. Hodové zastavenie pripravilo OZ Červenokamenské panstvo v spolupráci s Farským úradom Častá.

Spomínali sme na Juraja Fándlyho

Položením venca k pamätníku bernolákovca Juraja Fándlyho si v Častej pripomenuli zástupcovia OZ Červenokamenské panstvo jednu z najvýznamnejších postáv obecnej histórie, a to v deň jeho 261. narodenín. Myslíme si, že na tohto spisovateľa a osvietenca by sa nemalo v obci zabúdať. Sám Fándly si uvedomoval význam historickej pamäte, keď v roku 1781 napísal: Čítanie a poznávanie dejinných udalostí nech vo vás zapáli akoby fakle a podnieti k činom hodným dlhej pamäti. História teda má vzdelávať ľudí ako zrkadlo toho, čo bolo.
Pre toto mnohí veľmi učení mužovia nazvali históriu rodičkou cností a učiteľkou dobrého života.
Aj preto sme si pred rokom v Červenokamenskom panstve pripomenuli putovaním Fándlyho na miestach, kde žil a tvoril a v máji tohto roku sme usporiadali sympózium „Fándly – texty v nových interpretáciách“.


-ah-
foto: -ah/aj-

sobota 26. novembra 2011

Pálfiovský deň v Častej

Sobotné popoludnie bude v Častej  3. decembra 2011 patriť Pálfiovcom.
Program podujatia sa začne o 15:00 hod. v bežne neprístupnej kaplnke na cintoríne v Častej, kde  bude zádušnú omšu za Pálfiovcov celebrovať správca miestnej farnosti Vdp. Viliam Tuma.

Nasledovať bude o 16:00 hod. "Návrat grófky", teda slávnostné odhalenie náhrobku grófky Antónie Pálfiovej, rod. Kolowrat-Krakowskej na cintoríne v Častej, a to pri príležitosti 169. výročia jej úmrtia. Náhrobok v tomto roku zreštaurovalo OZ Červenokamenské panstvo, práce vykonal R. Zozuľák. V budúcom roku plánujeme reštaurovanie liatinového oplotenia okolo náhrobku, čím chceme dokončiť opravy tejto cennej pamiatky.  Ak máte záujem finančne prispieť na reštaurovanie tohto oplotenia, kontaktujte nás mejlom na ckpanstvo@gmail.com.

Popoludnie zakončí o 17:30 hod. moderovaná diskusia "Naši Pálfiovci", s trojicou členov OZ Červenokamenského panstva a autorov knihy Koniec starých čias - I. Janáčkovou, D. Hupkom, J. Tihányim. Diskutovať s nimi bude A. Herceg, a to o histórii rodu, živote a pamiatkach, ktoré po nich ostali v Malokarpatskom regióne. Diskusia sa uskutoční v Pastoračnom centre sv. Jozefa, ktorého budova sa nachádza na Hlavnej ulici v susedstve Kostola sv. Imricha v Častej. Premietneme tu aj zaujímavé fotografie a pripravíme pre návštevníkov drobné občerstvenie.

Podujatie pripravilo OZ Červenokamenské panstvo a Farský úrad v Častej.

-ah-

nedeľa 9. októbra 2011

Dobrotami sme reprezentovali Častú na Jablkovom hodovaní v Pezinku


Momentka zo stánku cez zľahka orosený objektív Juraja T.
O tom, že história môže chutiť sa presvedčili návštevníci stánku Červenokamenského panstva na Jablkovom hodovaní v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. V tomto celokrajskom podujatí sme v sobotu 8. 10. 2011 reprezentovali červenokamenskú a „častovskú“ kuchyňu. Na výzvu pripraviť z historických receptov jablkové dobroty sa podujali L. Branišová, M. Buttková, A. Arvayová, A. Nitschneiderová, I. Janáčková, M. Skalská, M. Tomášková, D. Hupko a M. Braniša, ktorý vyprešoval jablkový mušt „Pálfi“ – hit nášho stánku. Gurmánom u nás rozvoniaval napríklad Kolowratkin mandľový sen, štrúdľa pálfiovskej slúžky, jablkový flirt, jablkové pyté, jablková dobrota, dobrý jablkový koláč alebo poddanský posúch. Pochutili si na nich mnohí a medzi nimi i primátor mesta Pezinok O. Solga, ktorý náš stánok odporúčal aj známym.  Výťažok z predaja jablkových dobrôt pôjde na opravu kovaného oplotenia hrobu grófky A. Pálfi, rod. Kolowrat-Krakowskej. Veľmi pekne ďakujeme štedrým návštevníkom z celého kraja, ktorí prispeli na spomínanú opravu na cintoríne v Častej. Za spoluprácu ďakujeme M. Kišoňovej z Malokarpatského múzea v Pezinku.

streda 3. augusta 2011

Pamiatky stratených susedov



Tri mesiace sme realizovali mládežnícky vzdelávací projekt "Pamiatky stratených susedov" a už čoskoro vám výsledky predstavíme na výstave v Častej. 

Pokúsili sme sa zozbierať roztrúsené čriepky a zostaviť z nich akú-takú mozaiku života niekdajších "Častovanov" a ich zmiznutých susedov.

                                     Nebolo by to možné bez aktívnych mladých ľudí zo ZŠ Častá, stredoškolákov, vysokoškolákov a, samozrejme, viacerých "Častovanov", ktorí nám ochotne a nezištne pomáhali.

Za spoluprácu ďakujeme riaditeľke ZŠ Častá Mgr. H. Volnerovej.
Projekt finančne podporila Nadácia mladých filantropov - Filfirends a jej partneri: Nadácia SPP, REVIA – Malokarpatská komunitná nadácia, Asociácia komunitných  nadácií Slovenska. Ďakujeme! 



pondelok 9. mája 2011

Seminár o tvorbe J. Fándlyho

Na štvrtok 12. 5. 2011 sme pripravili seminár "Fándly - texty v nových interpretáciách", a to k 200. výročiu úmrtia J. Fándlyho. Seminár pripravilo OZ Červenokamenské panstvo, Katedra slovenského jazyka a literatúry PdF TU, Ústav slovenskej literatúry SAV v spolupráci so SNM - Múzeum Ľ. Štúra v Modre a ZUŠ Modra.

utorok 22. marca 2011

Pripomenieme si 66. výročie oslobodenia Častej

Červenokamenské panstvo Vás srdečne pozýva na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 66. výročia oslobodenia obce Častá vojskami Červenej armády a 66. výročia víťazstva nad fašizmom, ktorú pripravujeme v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom Častá, DH Častovanka a miestnym poľovníckym združením.
Príďte si pripomenúť koniec 2. svetovej vojny v našej obci a uctiť si obete vojny pietnou spomienkou.

Spomienka na oslobodenie Častej bude v nedeľu 3. 4. 2011 o 14:00 hod. pri pamätníku padlých pred Kostolom sv. Imricha.

štvrtok 3. marca 2011

Označili sme cestu z Častej k 500-ročnému gaštanu


500-ročný gaštan jedlý, Častá

Občianske združenie Červenokamenské panstvo pripravilo turistické značenie cesty k 500-ročnému gaštanu, ktorý sa nachádza v katastri obce Častá a má štatút chráneného stromu. Značenie privedie obyvateľov Častej alebo turistov z centra obce až ku najstaršiemu gaštanu jedlému (castanea sativa mill) v Slovenskej republike. Zároveň ide o najväčší exemplár gaštana na Slovensku s obvodom kmeňa 8,66 metra. 


 
Takéto turistické značenie vás
privedie ku gaštanu

OZ Červenokamenské panstvo si uvedomuje mimoriadnu hodnotu, ktorú obec Častá v tomto gaštane jedlom má, preto sme sa rozhodli z vlastných prostriedkov zafinancovať značenie a zrealizovať jeho osadenie. Okrem navádzacích tabuliek umiestnených na turistických rozcestníkoch a značiek v teréne, bola ku gaštanu umiestnená aj tabuľka so základnými informáciami o strome. Značenie nainštaloval náš člen, pán M. Porkert.

Veríme, že aj takto upozorníme na cennú prírodnú pamiatku a podporíme záujem o jej ochranu. 

(ah)




utorok 1. marca 2011

Vaše 2% nám na 100% pomôžu

Milí priaznivci, obraciame sa na Vás s prosbou O POUKÁZANIE 2 % Z VAMI ODVEDENEJ DANE za rok 2010. Nejde o žiadne náklady navyše, len o adresné poukázanie 2% z dane, ktorú by ste inak odviedli štátu. Aj vďaka 2% z daní budeme môcť dokončiť viaceré verejnoprospešné aktivity a projekty, napr. reštaurovanie hrobu grófky Pálfiovej.

ĎAKUJEME všetkým darcom!

Formuláre s našimi údajmi, ktoré si môžete priamo vytlačiť, nájdete tu: http://www.dvepercenta.sk/details.php?organizationID=3595

Práce na vydaní knihy o červenokamenských Pálfiovcoch finišujú

Trojica kurátorov Múzea Červený Kameň pripravila na vydanie prvú knihu o červenokamenských Pálfiovcoch v slovenčine. Autormi sú Daniel Hupko, Ivana Janáčková a Jozef Tihányi.

Kniha je určená širokej laickej i odbornej verejnosti: napísaná je populárno-náučnou formou a postavená na niekoľkoročnom výskume v slovenských a moravských archívoch a zbierkach. Zachytáva posledné storočie života červenokamenských Pálfiovcov na Slovensku - obdobie rokov 1848 - 1948.




Čitateľ sa po prečítaní knihy, ktoré je doplnená bohatým ilustračným materiálom, dostane do súkromia pálfiovskej rodiny na hrade Červený Kameň a v kaštieľoch v Smoleniciach, Budmericiach, Malom Mágri a dnes už nejestvujúcom paláci v Bratislave. Drvivá väčšina fotografií uverejnených v knihe bude publikovaná prvýkrát a archívnym výskumom novozistené poznatky obohatia vnímanie dejín hradu a jeho obyvateľov.

Práce na vydaní knihy pokročili do štádia záverečných korektúr a publikáciu si budete môcť zakúpiť s najväčšou pravdepodobnosťou v apríli 2011. O jej vydaní a začiatku predaja knihy vás budeme včas informovať.

d. h.

Vyjadrenie OZ Červenokamenské panstvo k stavbe stĺpu hanby v Častej

na vedomie: Obecný úrad Častá                                                                            
                   Obecné zastupiteľstvo Častá              

 Častá 15. 2. 2011


OZ Červenokamenské panstvo vyjadruje nespokojnosť nad zrealizovanou podobou "stĺpu hanby", ktorý bol postavený koncom roku 2010 v Častej na Hlavnej ulici v rámci Projektu revitalizácie námestia. V tejto podobe nemožno hovoriť o zrekonštruovaní pôvodného stĺpu hanby, ktorého podobu máme verne zachytenú na historických fotografiách. Táto stavba bude časom vyvolávať mylnú predstavu o tom, ako vyzeral pôvodný stĺp hanby. Je škoda, že kompetentní nevyužili možnosť odkonzultovať znovupostavenie stĺpu hanby s odborníkmi na dejiny umenia, pamiatkárstvo a históriu, ktorí sa nachádzajú aj v radoch OZ Červenokamenské panstvo. Myslíme si, že ide o premárnenú šancu vrátiť do Častej kus stratenej histórie obce.
OZ Červenokamenské panstvo chce na tento problém nielen upozorniť, ale zároveň k nemu pristúpiť konštruktívne, a preto navrhujeme toto riešenie: Umiestniť z boku stĺpu kovovú tabuľku s vygravírovanou podobou pôvodného stĺpu hanby a krátkym textom. Predlohu zobrazenia stĺpu a text s informáciou o pôvodnom stĺpe pripraví OZ Červenokamenské panstvo.
Takýmto spôsobom napravíme mylné zdanie autenticity spomínanej stavby a umožníme obyvateľom a návštevníkom obce získať lepšiu predstavu o pôvodnom stĺpe hanby.


Za OZ Červenokamenské panstvo:

Andrea Jamrichová
Jozef Tihanyi
Adam Herceg
Daniel Hupko

Podporte reštaurovanie náhrobku grófky Pálfiovej na cintoríne v Častej!

Naše občianske združenie plánuje v roku 2010 dať zreštaurovať kovový pomník na hrobe grófky Márie Antónie Pálfiovej, rod. Kolowrat-Krakowskej (1763 – 1842) na rímsko-katolíckom cintoríne v Častej.

Mária Antónia sa preslávila ako známa filantropka, ktorej nebol ľahostajný osud jej poddaných a na pomoc sirotám, núdznym a chudobným venovala mnoho prostriedkov. Veľkú časť svojho života prežila ako vdova. Ovdovela v roku 1802, keď jej najmladší syn nedovŕšil ešte ani rok. Grófka Pálfiová tak do svojich rúk prevzala zodpovednosť za majetok, ktorý mal pripadnúť jej synom po dovŕšení dospelosti. Jej posledné želanie byť pochovaná na cintoríne vdedine Častá pod hradom Červený Kameň a uprednostniť ho tak pred rodinnými hrobkami pod bratislavským Dómom sv. Martina alebo františkánskym kláštorom v Malackách možno hodnotiť ako prejav jej náklonnosti k obyvateľom panstva i celého malokarpatského regiónu. Jej telesné pozostatky dodnes odpočívajú na častianskom cintoríne neďaleko kaplnky.

Kovový pomník zo 40. rokov 19. storočia je dnes veľmi poškodený. Pozostáva z liatinovej skrinky a veľkého kríža. Ten je vyrobený liatím zo zinkovej kompozície so železným jadrom. Vdobe svojho vzniku išlo o novú technológiu, ktorá spojením železného jadra a zliatiny zinku spájala do jedného celku pevnosť železa a možnosť detailného odliatia výzdoby jednotlivých častí náhrobku. S odstupom takmer 170 rokov sa naplno prejavuje nevhodnosť tohto spojenia, ktorú však v čase vzniku náhrobku nemohol nikto predpokladať: železné jadro hrdzavie, korodovaním zväčšuje svoj objem a poškodzuje okolitú zinkovú kompozíciu, ktorá praská, v dôsledku čoho celý náhrobok degraduje. Kríž je uvoľnený a svojím pohybom vo vetre narúša konštrukciu celého náhrobku.

Vzáujme zachovania tejto cennej umeleckohistorickej pamiatky i jedného z mála poukazov na život tejto výnimočnej ženy je nutné začať s reštaurovaním ešte pred nadchádzajúcou zimou. Obraciame sa preto na vás sprosbou ofinančnú podporu reštaurátorských prác. Akákoľvek suma poukázaná na účet nášho občianskeho združenia (do poznámky uveďte: Náhrobok Márie Antónie Pálfiovej) alebo darovaná na základe darovacej zmluvy (kontaktujte nás cez súkromnú správu) pomôže zachrániť kus malokarpatskej histórie a pre ďalšie generácie zachová životný príbeh ženy, ktorá na tomto území žila a do jeho dejín významne zasiahla.

(DH)