V sobotu 3. decembra 2011 sa v Kaplnke sv. Spasiteľa o 15. hodine začal zádušnou omšou za bývalých patrónov častianskeho kostola Pálfiovský deň v Častej. Toto podujatie zorganizovalo občianske združenie Červenokamenské panstvo a Farský úrad v Častej a bolo vyvrcholením prvej etapy reštaurovania náhrobku grófky Antónie Pálfiovej, rod. Kolowrat-Krakowskej (1763 – 1842), ktorá je pochovaná na cintoríne v Častej. Preto bol symbolicky i zvolený termín konania - „Kolowratka“ totiž zomrela na hrade Červený Kameň práve 3. decembra 1842 vo veku 79. rokov. V deň 169. výročia jej úmrtia sa v cintorínskej kaplnke počas spomienky na ňu i všetkých jej príbuzných zišlo takmer päť desiatok obyvateľov obce Častá i ctiteľov Pálfiovcov z iných miest a obcí, ktorí v tichej modlitbe prosili za spásu ich duší. Po skončení bohoslužby, ktorú celebroval vdp. Viliam Tuma, zazneli dve symfonické skladby v podaní Jozefa Tarkaya, člena Slovenskej filharmónie. Následne sa zhromaždenie presunulo na priľahlý cintorín, kde zástupcovia občianskeho združenia Červenokamenské panstvo položili na Kolowratkin hrob veniec, na stuhe ktorého bol napísaný slovenský preklad nápisu z jej náhrobku: Vďačné deti. Najlepšej matke.
Po krátkej spomienke sa prítomní presunuli do Pastoračného centra sv. Jozefa, kde sa konala ďalšia časť Pálfiovského dňa – diskusia nazvaná Naši Pálfiovci , ktorej sa zúčastnili autori publikácie Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948, Mgr. Ivana Janáčková, PhDr. Daniel Hupko a Mgr. Jozef Tihányi, členovia občianskeho združenia Červenokamenské panstvo. Diskusiu viedol a usmerňoval PaedDr. Adam Herceg. Rečníci venovali samostatný blok Kolowratikinej osobnosti a životu a následne dejinám a vzostupu rodu Pálfiovcov, významu rodu pre obec Častá i malokarpatský región a miestu Pálfiovcov v kolektívnej pamäti súčasných Časťanov. Súčasťou podujatia bol i predaj spomínanej publikácie a premietanie historických fotografií zachytávajúcich červenokamenských Pálfiovcov a ich príbuzných.
V závere diskusie zodpovedali diskutéri zaujímavú otázku smerujúcu k tomu, čí sú Pálfiovci, napriek tomu, že od ich odchodu z hradu Červený Kameň uplynulo už takmer sedem desaťročí, stále častianski – či sú „naši“. Všetci traja rečníci sa zhodli, že napriek povesti vykorisťovateľov a feudálnych zdieračov, ktorú cielene o šľachte ako celku vytváral a upevňoval minulý režim, sú Pálfiovci bez najmenších pochýb naši – sú rodinou, ktorá sídlila na území Slovenska viac ako 350 rokov a najvýznamnejším pojivom medzi Časťanmi ako „bývalými poddanými“ a Pálfiovcami je práve osobnosť grófky Antónie Pálfiovej, rod. Kolowrat-Krakowskej, ktorej posledné prianie byť pochovaná na cintoríne v Častej medzi svojimi poddanými, je dodnes najväčším gestom, akého sa mohlo Časťanom zo strany Pálfiovcov dostať. Záver patril voľnej debate a malej recepcii, ktorú pripravili Marián a Lýdia Branišoví a Andrea Arvayová.
Zostáva nám len dúfať, že zreštaurovaný Kolowratkin náhrobok bude na cintoríne stáť ešte aspoň ďalších 169 rokov a zostane i naďalej zosobnením vzťahu Pálfiovcov k „ich“ Časťanom. Každá sviečka, ktorá sa kedykoľvek na Kolowratkinom hrobe rozhorí, bude len ďalším dôkazom vzťahu Časťanov k „svojim“ Pálfiovcom.
Občianske združenie Červenokamenské panstvo ďakuje vdp. Viliamovi Tumovi za ústretovosť a spoluprácu pri organizovaní podujatia, taktiež Ing. Michalovi Mičkovi, Monike Tomáškovej, Romanovi Setnickému a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o uskutočnenie Pálfiovského dňa alebo sa ho osobne zúčastnili. Ďakujeme.
-dh-
